Ako súvisí starostlivosť s architektúrou? Čo je architektúra starostlivosti? A staráme sa o ňu dostatočne? Slovensko má bohaté zdroje minerálnych vôd, ktoré premenili množstvo miest na kúpeľné zóny a umožnili vzniknúť veľkému počtu kúpeľných stavieb. Hoci rozvoj kúpeľných miest sa začal už v 19. storočí, najviac pozornosti sa tejto oblasti venovalo počas socialistického režimu. Štát investoval veľké prostriedky, vznikali špecializované inštitúcie zamerané na špecifiká kúpeľnej liečby, ale aj kúpeľného urbanizmu a architektúry. Vďaka tomu sa realizovali stavby svojbytných foriem s prepracovaným priestorovým usporiadaním s ohľadom na potreby návštevníkov kúpeľnej prevádzky.

Názov knihy ARCHITEKTÚRA STAROSTLIVOSTI odkazuje k fenoménu kúpeľníctva na území dnešného Slovenska v období po druhej svetovej vojne, ako aj dobovému vnímaniu tela, regenerácie a spôsobu života. Kúpeľná starostlivosť mala byť založená na prevencii, aby neprišlo k rozvoju choroby. Tento prístup však po roku 1989 zmizol. Súčasný hektický spôsob života už nevytvára dostatočný priestor pre starostlivosť o seba, lekárska starostlivosť zas rieši predovšetkým dôsledky.

Ako to začalo?

S mapovaním kúpeľnej architektúry sme začali v roku 2011 v Trenčianskych Tepliciach, kde vznikla aj naša platforma Opustená (re)kreácia. Od roku 2014 sme sa postupne začali presúvať aj do ostatných slovenských kúpeľných miest, kde sme skúmali a mapovali stav a hodnoty liečebných domov neskorého modernizmu navrhnutých najmä v čase 60. a 70. rokov 20. storočia.

Čo sa dozviete?

Architekt Martin Zaiček vo svojom podrobnom výskume prináša ucelené informácie o štátnom kúpeľnom aparáte, najdôležitejších realizáciách a ich súčasnom stave i spoločenskom (ne) prijatí (Bardejov, Trenčianske Teplice, Piešťany, Štrbské Pleso, Brusno, Bojnice a i.). V rozhovore s Petrom Krahulcom, bývalým vedúcim Inšpektorátu kúpeľov a žriediel, sa dozviete, ako došlo k tomu, že sa kúpele stali pre štát dôležitou témou a ako prebiehalo rozhodovanie o týchto obrovských investíciách. Teoretička architektúry Jarmila Bencová sa zamýšľa nad historickým vzťahom vody a architektúry, v texte kultúrnej antropologičky Ivany Rumanovej hľadáme súvislosti medzi špecifickým prostredím kúpeľov a utopickými víziami spoločnosti post-práce a kurátorka Zuzana Jakalová rieši vzťah súčasnej kapitalistickej spoločnosti k chorobe a jej snahu o normalizáciu tiel.

Osobné spomienky lekárky a návštevníčok podávajú svedectvo o minulých i súčasných témach a notorických situáciách súvisiacich s pobytom v kúpeľoch.

Andrea Kalinová a Peter Kuzmin vo svojich fotografiách reflektujú súčasný stav kúpeľných budov s nánosmi a vrstvami reagujúcimi na pôvodnú čistotu modernistických foriem.

Pripravovaná kniha je kolážou naliehavých tém a svedectvom o súčasnosti. ARCHITEKTÚRA STAROSTLIVOSTI: jej minulý život a súčasný stav totiž otvárajú mnohé otázky, ktoré sa týkajú dnešnej politickej a spoločenskej každodennosti aj našich tiel a ich budúcnosti.

Ako bude kniha vyzerať?

Mačku vo vreci ponúkame iba v rámci odmien. Čo sa týka samotnej knihy to však nechceme a preto vám dávame možnosť nazrieť dovnútra.

Ako použijeme vaše peniaze?

Kniha bola podporená Fondom pre výtvarné umenie, čo pokrylo približne ⅔ nákladov. Vaše peniaze použijeme na finálne dokončenie a vytlačenie knihy.

Kedy kniha vyjde?

Kniha vyjde počas letných mesiacov 2019.

Kto na knihe spolupracoval

Iniciátorom celého projektu je Opustená (re)kreácia: fotografka Andrea Kalinová a architekt Martin Zaiček, ktorí do knihy prispeli fotografiami a odborným textom. Editorkou knihy je Petra Hlaváčková a o grafický dizajn sa postarala Magdaléna Scheryová.

Ako ďalší fotograf na knihe spolupracoval od jej začiatku Peter Kuzmin. Kniha je kompiláciou viacerých textov a okrem architektonickej časti Martina Zaička, do knihy prispeli Zuzana Jakalová, Ivana Rumanová a Jarmila Bencová. Orálnu históriu zbierala Barbora Németh.