Kto je to ten Laki?

Laki je malý čierny psík, ktorý doma chvíľu neposedí. Stále ho to ťahá von, kde ale padá do jedného dobrodružstva za druhým. A pretože Lakiho Mestečko je knižka neobyčajná, vy jeho príbehy môžete prežívať spoločne s ním! Hovoríte si, čo je na tom neobyčajného?

Zdá sa vám Mestečko povedomé?

Pozorne sa zahľaďte do knižky. Nezdá sa vám kostol, do ktorého veže Laki vyliezol za holúbikmi Hr a Kú povedomý? Máte pocit, že ste si minulý rok v lete v potravinách Dubák kupovali nanuk? Mestečko je totiž na chlp podobné historickej Banskej Štiavnici a všetky miesta Lakiho lapajstiev by ste v nej tiež našli.

Otvorte knihu na začiatku jedného z príbehov, pozrite sa na mapku, ktorá sprevádza každú kapitolu, zbaľte do batohu desiatu pre vaše drobce a vyrazte do ulíc Štiavnice po Lakiho stopách. Zažijete popoludnie pretkané príbehmi, fantáziou, smiechom, ale hlavne spoločne a na čerstvom vzduchu.

Urbanistická knižka pre malých objaviteľov

Či už ste rodič zo Štiavnice, ktorý nemá nové nápady, ako svoje malé ratolesti zabaviť počas týždňa, alebo jazdíte s deťmi do Štiavnice cez víkendy načerpať niečo z miestnej atmosféry, potúlajte sa s Lakim úzkymi uličkami a tajuplnými zákutiami mesta.

Dobrú spoločnosť vašim deťom ale môže knižka robiť, aj keď ku Štiavnici tak blízko nemáte. Vďaka ilustráciám s prepracovanými detailmi historických stavieb a urbanistického prostredia sa môžete spoločne vrátiť v čase a zoznamovať svojich potomkov so slávnou banskou históriou tohto kúta Slovenska.

Šikovní štiavnickí tvorcovia

Lakiho Mestečko je projekt malého nezávislého štiavnického vydavateľstva Altamika. Chceme, aby sa na jej vzniku podieľalo čo najviac šikovných miestnych ľudí. K jej vzniku sme prizvali miestnu knihársku dielňu Chytrô, ktorá pre nás ručne vyrobí sieťotlačovú obálku a väzbu. Tlačiť budeme v neďalekej Krupine, žiadna Čína.

Aj my z Altamiky žijeme a tvoríme v Štiavnici. Texty napísala Verona Hajdučíková, zapálená etnologička, ktorá odovzdáva deťom lásku k tradíciám v modranskom detskom folklórnom súbore Magdalenka. Sama má doma dve malé deti, na ktorých Lakiho príbehy testuje.

Marcel Mészáros zase vytvoril všetky tie nádherné ilustrácie, ktoré vás čakajú na každej stránke. Pre staršieho čitateľa do obrázkov ukryl dokonca malé srandičky.

Petra Sopoušková dáva knižke finálnu grafickú podobu a stráži, aby všetko klapalo a knižka vás čakala už pod vianočným stromčekom.

Pomôžte nám dostať Lakiho na svet

Lakiho Mestečko podporil aj slovenský Fond na podporu umenia. K tomu, aby sme ju dokončili, ale potrebujeme aj vašu pomoc. Pozrite sa, na čo peniaze z kampane použijeme.

Ďakujeme, že Lakimu fandíte a pomáhate nám splniť náš sen.

Marcel

Verona

Petra

Začítajte sa do Lakiho príbehu

"Z lesa sa vynorila skupinka chalanov s ohnutými palicami, ktoré sa volajú hokejky.
Idú hrať. To bude zábava. Aspoň si skrátim chvíľu čakania na korčule. S chlapcami prišiel aj môj kamoš Koko.
Na ľade sa strhla trma vrma. Úplne som zabudol na korčuľovanie. Viac ma zaujala tá malá čierna vecička, do ktorej sa udiera hokejkami. Zrazu Koko hokejkou odrazil tu čiernu vec, letela rovno smerom ku mne.
"Chytaj puuuuuk!" zakričal Koko.Nevedel som, že to zakričal svojmu kamarátovi Dodovi a nie mne. Rozbehol som sa.
Koko odpálil puk naozaj veľkou rýchlosťou a priamo smerom do Mestečka . Ja, s pukom medzi zubami, som sa začal gúľať dole a o chvíľku som to už nebol ja.
Stávala sa zo mňa stále väčšia a guľa.
Cestou sa na tú guľu nabaľovalo všetko a všetci, čo sa dostali do jej dráhy.
Turisti aj s turistickými palicami, ktorí si vyšli vychutnať zimný slnečný deň v horách,srnka, ktorá len náhodou prebehla cez lesnú cestu,malý smrek, veľká plastová odhodená fľaša.
Guľa je väčšia a väčšia, blíži sa k prvým domčekom blízko námestia. Tam na seba nabalí aj ničnetušiacu smutnú Marcelu, ktorá sa práve rozišla s frajerom.
Gulisko sa valí ďalej a kysne ako po sóde bikarbóne.
Na začiatku námestia sa ju márne snažia zastaviť aj samotní policajti. " V mene zákona stáááááť!", ale guľa nemá rešpekt ani pred nimi. Nabali a zahalí do bielej aj policajtov.
Keď to z diaľky videli prichádzajúci hasiči, len sa zvrtli na päte a rýchlo preč.
O sneh tento rok veru nebola núdza. Guli už bolo tesno , pomaly bola taká široká ako námestie Tretej svätice.
Už to vyzeralo, že pohltí aj morový stĺp, keď tu zrazu : Stop. A Nič. Guľa sa ani nepohla. Zaplnila svojou šírkou naozaj celé námestie.
Pomaly sme sa začali vyhrabávať a zisťovať, koľkí sme sa tam vlastne postretali.
Smiali sme sa všetci okrem namosúrených policajtov a smutnej Marcely, ktorá sa práve rozišla s tým frajerom.
Ešte som si ani nestihol z uší vytriasť všetok sneh a už som počul Kokov hlas: " Lakii, vráť mi môj puuuuuk!"
Takto dopadla moja korčuľovačka na Červenom jazierku o ktorej sa ešte dlho písalo v Mestečkovských novinách v rubrike: Z denníka mestskej polície.

Haf!"