Dych berúci kultúrny prvok z Kuneradu.

Vlastníme obrovské kultúrne bohatstvo, ktoré pomaly, ale iste zapadá prachom. Obyvatelia Kuneradu sa môžu pýšiť opäť niečim jedinečným, výnimočným a neopakovateľným. 

Ide o výšivky, ktoré sa nachádzajú na rukávcoch vrchného odevu pochádzajúce z malebnej dediny Kunerad, ktoré sme dlho zbierali. 

Tieto výšivky vynorené z hlbokej minulosti sme zvečnili na fotografiách kalendára, ktorý môžete získať za podporu našej kampane.

Na fotografiách sa prelínajú rôzne generácie hrdých rodákov z Kuneradu vyobrazených v odeve s výšivkami, zachytených pri príležitostiach, ktoré v minulosti patrili k bežnej rutine.

Mladé dievky sa zišli za jedným stolom s ihlou v ruke. Začali vyšívať a dych berúcu atmosféru dotvárali spevom. Riadili sa svojimi emóciami, ktoré vďaka svojim šikovným rukám a fantázií zachytávali v podobe výšiviek na rukávce. Išlo o geometrické tvary, až po nebesky rozkvitnuté kvety. Nie je úžasné, aké bohatstvo je ukryté v Kunerade? Že práve my, vlastníme tento skvost?

Čo je cieľom  projektu?

Dedičstvo, ktoré je zapadnuté prachom, treba oprášiť a zviditeľniť! Začíname cez náš kalendár.

Už ako malá som inklinovala k starým či prastarým veciam, ktoré dýchali minulosťou. Vytratila som sa počas dňa na povalu a hľadala niečo zaujímavé, čo by rozprúdilo moju fantáziu a zvedavosť. Zrazu, keď som niečo objavila stará mama mi s láskou porozprávala o poklade, ktorý som našla. Vždy som zatajila dych, aby mi niečo neuniklo. Jedného dňa som objavila zaujímavý odev. Po preskúmaní  som našla niečo výnimočné, ba až unikátne. A to som ešte nevedela, že je to dedičstvo našich predkov. Už vtedy som začala snívať veľký sen o tom, aby túto krásu videli aj ďalšie generácie.

Čo ma motivovalo pustiť sa do kampane?

V prvom rade nechcem, aby takýto skvost  - vyšívané rukávce - zapadol prachom. Rada by som ho oprášila, poukázala naň a opäť ho použila. I keď je stále menej a menej príležitostí a ľudia už nemajú toľko času, lebo nás obklopuje umelá inteligencia a akýsi zhon vo svete, napriek tomu sa chcem o to pokúsiť.

Motivátorov bolo však viac. Samotný impulz som pocítila v materskej škôlke v Kunerade, v ktorej pracujem. Za všetkým stoja deti,  ktorým naše zvyklosti a tradície unikajú. Chcem im to ukázať a neokradnúť ich o bohatstvo, ktoré nám tu zanechali naši predkovia, ich predkovia.

Inšpiráciou bola pre mňa aj známa šperkárka Petra Toth. Milujem jej prácu a to, že hľadá v prameňoch minulosti, rôzne prvky a pretavuje ich do modernej doby, v jej prípade do šperkov. Taktiež čerpá v bohatstve našej kultúry.

Pre koho bude kampaň prínosná?

Minimálne pre obyvateľov či hrdých rodákov Kuneradu, milovníkov folklóru, pre naše deti a ich deti.

Pre staré mamy, ktoré sa pousmejú keď si vyšívané rukávce zoberú do dlaní a zaspomínajú si.

Prečo by ste nás mali podporiť?

Kalendár obsahuje jedinečné, doteraz nezachytené výšivky na rukávcoch.  Na fotografiách sa prelínajú rôzne generácie, od starých mám, ktoré výšivky vyšívali až po vnúčatá, ktoré tento skvost zdedili. Navyše vždy ide o rodákov Kuneradu, ktorí toto bohatstvo vlastnia.

Ako použijem vašu podporu?

V prvom rade na vytlačenie nástenného kalendára vo formáte A3.

Zaujímavosť

Pokúsila som sa vytvoriť skupinu ľudí, aby sme si oprášili nejaké ľudové piesne a zároveň, aby sme strávili nezabudnuteľné chvíle.

Úvod bol veľmi rozpačitý, nikomu sa do ničoho nechcelo, možno sme sa hanbili, boli sme ovplyvnení svojimi pocitmi a hlavne dobou. Sedeli sme pod rozkonáreným starým stromom a čakali čo príde. A viete čo prišlo? Z ničoho nič sme začali spievať, smiať sa, spomínať, zabávať a spájať a bol to jeden prenádherný večer, ktorý mi dlho tkvel v srdci i v pamäti. Týchto stretnutí bolo ešte pár a každý jeden bol výnimočný a vždy iný. 

Aj vďaka stretnutiam som objavila minimálne päťdesiat druhov výšiviek na rukávcoch. Nie je to fantastické? Naše staré mamy nemali žiadne návody, žiadny internet a predsa toľko toho dokázali. Navyše nám to zanechali, ako dar, cnosť o ktorú sa treba starať a vážiť si ju.

Je to naše kultúrne bohatstvo, treba ho hrdo prezentovať, a dokázať, že si to vážime a našim predkom, že si ich ctíme.