Kniha Ta take mesto

Našli sa myslitelia, ktorí sa pokúšali „objať" svet v zrnku piesku... Je to nesplniteľná úloha, hoci tušíme, čo je tým povedané.
Takýmto prešovským zrnkom piesku by chcela byť aj táto publikácia, ktorá má ambíciu sprostredkovať aktivity kreatívnych ľudí v Prešove a poukázať na doposiaľ menej známe zaujímavosti a osobnosti tohto – prinajmenšom „zvláštneho" – mesta.
V tomto „zrnku" prešovských snáh sa tiež svojím spôsobom zrkadlí celý svet, niekedy nezrozumiteľne a indiferentne, inokedy suverénne a jasne.

Prešovčania, akí vlastne sme? Kto sme?

Pre väčšinu ľudí na Slovensku sme my Prešovčania dedičmi a reprezentantmi diskurzu známeho z filmu Pásla kone na betóne. Pre nezasvätených v ňom nie je jasné, kde sa končí groteska a melodráma a začína sa existenciálna dráma...
Vo všeobecnosti sme vnímaní najmä ako burani, ktorí vysedávajú v krčmách, pijú lacnú pálenku, bijú sa a vulgárne sa vyjadrujú. Gadžove...

Tí vzdelanejší „koňari" majú povedomie aj o hlbších dimenziách našej histórie, napríklad o:

• prešovskej filozofickej škole (1667 – 1711) spájanej s prvým obdobím rozkvetu Evanjelického kolégia, keď bol zaužívaný pojem „Atény nad Torysou" (dnes sú tu už len antény).
• lekárovi Jánovi Adamovi Raymanovi a jeho prvenstve v očkovaní proti ovčím kiahňam,
• prvej hvezdárni v horných Uhrách,
• Karolovi Divaldovi (1830 – 1897), jednom z prvých fotografov a svetlotlačiarov,
• slávnych maliaroch Jakubovi Bogdanovi (1658 – 1724), Jánovi Rombauerovi (1782 – 1849), Maxovi Kurthovi (1869 – 1962), Paulovi Szinyei Merseovi (1845-1920),
• významnej obchodnej ceste vedúcej z Balkánu cez Uhorsko a Poľsko až do Pobaltia, ktorá úzko súvisela s ložiskami soli a ktorá bola „nad zlato", alebo
• odvážnom „pankáčskom" odboji miestnych protestantských stavov proti Habsburgovcom...

Dá sa na nás pozerať cez oba tieto kontrastné filtre a budeme pôsobiť vždy presvedčivo...

Ale záleží na tom, čo bolo?
Akí sme dnes?
Čo sme si z toho všetkého vzali?

Už dlho vajatáme. Hlavne v ponovembrových časoch.

Máme svoje obľúbené výhovorky – ten dobre známy „vychodňarsky" truc – plač. Ako sa dozviete v krčmách pri lokálpatriotských rozhovoroch, za všetko ako vždy môže tá „skúpa" Bratislava či progresívne a „neprajné" Košice a ich dlhý tieň, pre ktorý nás nevidno... A peňežoch nit ani na zakladne veci, ta nacodajakakultura?

To sú však zacyklené schémy a úbohé výhovorky obľúbené u tých, ktorí hľadajú, ako sa to nedá, a zamilovali sa do svojej zatrpknutosti.

Najlepšie to ilustruje naša emblematická „sociálna" balada „A od Prešova". Všetci to iste dobre poznáte, keď na svadbách a oslavách odznejú všetky krásne piesne, príde na rad táto strašidelná, ktorú hádam ešte nikto nikdy nespieval triezvy, ale opilecké falošné intonácie dokonale akcentujú jej tragikomický obsah. Jej refrén už pred niekoľkými desiatkami rokov dokonale anticipoval, ako sa bude žiť v tomto kúte severovýchodného Slovenska:

„Ajaševéra, ajaševéra, ajaševéraňévracim, račej svuj život, šerdečkomójoútracim..."

Áno – ajaševéra – prešovsko-nihilisticko-hinduistická mantra alebo japonské duševné harakiri: kecšeňeda, tašeňeda.

Ešte aj za iných okolností krásny parabolický oblúk vestibulu autobusovej stanice – v mene čara nechceného a symbolického jazyka kolektívneho nevedomia mesta – komunikuje s cudzincami jasnou rečou: „SAD PREŠOV"
Skratka známej inštitúcie zostavená z počiatočných písmen absenciou bodiek nechtiac oznamuje: Smutný (je) ten náš Prešov. Akoby naschvál.

Toľko dôkazov, aby sme už nehľadali a nič neskúšali. No napriek tomu tu fungujú aj opačné extrémy. Sú tu ľudia, ktorí snívajú, lebo nám nič iné neostáva, lebo nemáme mnohé veci, ktoré iné krajské mestá majú. A tak snívame, čo by bolo keby, a stávame sa mestom SNOV. PREŠOV: MESTO SNOV, aký krásny slogan...

A potom sú tu tí, o ktorých je táto publikácia: extrémisti vytrhnutí zo sna, tí, ktorí túto miestnu „ajaševéra" realitu ignorujú a rozhodli sa v extrémnom vypätí všetkých síl v intenciách „do it yourself", navzdory všetkému a všetkým (hejterom) robiť niečo pre toto mesto v oblasti, v ktorej vynikajú.

Rozhodli sme sa teda predstaviť formou rozhovorov aktivity konkrétnych ľudí, ktoré nemajú práve mainstreamový charakter a pomáhajú budovať miestne podhubie kreatívnej a alternatívnej kultúry.

Súčasne s tým sme sa pokúsili predstaviť stručný profil tých prešovských budov, ktoré nie sú súčasťou doposiaľ vydaných oficiálnych prešovských bedekrov, no napriek tomu významne dotvárajú celkový kolorit mesta.
Nevedia o nich ani zahraniční turisti, ktorí majú Prešov spojený len s Hlavnou ulicou, a málo alebo vôbec nič o nich nevedia ani mnohí domáci „lokálpatrioti".

Druhá časť knihy pozostáva z rozhovorov s osobnosťami, ktoré tvoria paralelnú súčasnú kultúru/históriu nášho mesta.
Tieto osobnosti nie sú súčasťou mainstreamu, no napriek tomu zanechávajú za sebou výrazné tvorivé stopy. Výber osobností určite nie je úplný.

Nevenovali sme sa napríklad protagonistom zo širších alternatívnych kruhov a klubovej scény, pretože to by si zaslúžilo samostatnú publikáciu. Vieme aj o mnohých ďalších ľuďoch z iných podnetných sfér, ktorí by tu mohli a mali dostať priestor, preto nevylučujeme, že kniha bude mať časom aj svoje pokračovanie.

Kniha je rozdelená na 4 kapitoly, ktoré sa venujú týmto témam:

V knihe je aj rozhovor s Mišom Hudákom z Východného pobrežia, ktorý síce nie je z Prešova, ale téme mesta sa venuje už dlhé roky a vydal sprievodcu Košicami KSC Kód/Code. Plány Východného pobrežia na premenenie Prešova na vodnú nádrž boli po dlhých vyjenávaniach a pádnych argumentoch zrušené, preto sme si dovolili zaradiť rozhovor s ním aj do našej knihy.

Knihu si môžete nechať zaslať na vlastnú adresu, alebo si ju môžete za výhodnejšiu cenu vyzdvihnúť na týchto výdajných miestach:

• ArtMap Praha
• ArtMap Brno
• 82 Bøok & Design Shõp Bratislava
• Artforum Košice
• Libresso Books & Coffee Prešov
• Bašta Bardejov

Pri objednávaní knihy prosím napíšte, kde si chcete knihu vyzdvihnúť.

O autoroch knihy

Odmeny

Ak podporíte vydanie knihy, môžete si k nej vybrať zaujímavú odmenu, ktorá nás dostane o krôčik bližšie ku vydaniu tejto publikácie.
Prvou odmenou je tričko Ajaševéra, ktoré je v rôznych farebných prevedeniach.

Ak si vyberiete toto tričko, nezabudnite prosím uviesť písmeno, ktoré označuje farbu trička a jeho veľkosť (pánske: S –5XL, dámske: S – 2XL).

Ďalšou odmenou sú grafiky, ktoré pre nás vytvorili umelci z Prešova, Košíc, Kežmarku, Sobraniec či z Budapešte.
Za grafiku dostane autor 30 percent z predajnej sumy, zvyšok ide na tlač knihy. Grafiky sú tlačené kvalitnými farbami digitálnou tlačou na papiere Munken – formát A3.

Ak si vyberiete túto odmenu, uveďte prosím číslo grafiky. Počet grafík nie je obmedzený.

Grafiky si môžete pozrieť aj 23. marca na výstave v Libresse (Hlavná 29, Prešov), kde budeme prezentovať chystanú knihu.

Ďalšou odmenou je fotografia (300 × 200 mm), ktorá vznikla počas dlhých vianočných večerov v roku 2016. Autor inštalácie je anonymný, autorkou fotografie je Kristína Šebejová.

Poslednou odmenou ku zakúpeniu knihy je elektronická verzia všetkých čísel novín Ta Take Town, ktoré vám zašleme na e-mailovú adresu.

Ďakujeme za vašu podporu!
Na zrealizovanie tohto projektu je nevyhnutná, preto si ju veľmi vážime.