„Slovenský štát neskončil, Slovenský štát trvá“... v našich hlavách

Nad Slovenskom sa vznáša rádioaktívny mrak čudesného historického
revizionizmu. Pre nie marginálnu časť spoločnosti stále predstavuje problém uznať aj to najtriviálnejšie: že režim Jozefa Tisa skutočne nemôže tvoriť kostru hrdej národnej identity, lebo v ére Slovenského štátu sa jednoducho stali udalosti, ktoré len ťažko vyváži fakt, že na jeseň 1944 sa na bratislavských trhoch dalo zohnať ovocie, že vďaka sezónnym prácam v Nemeckej ríši sa podarilo štatisticky na papieri odstrániť nezamestnanosť, alebo že niektorí obyvatelia vnímali pozdvihnutie svojej životnej úrovne subjektívne ako blahobyt.

Nielen sociologické dáta, ale aj z času na čas verbalizované postoje niektorých politikov, spoločenských elít i časti verejnosti po roku 1989 naznačujú, že miera zhovievavosti k štátu a ľudáckej politike z rokov 1939 – 1945 je pomerne vysoká. Aj dnes, v roku 2024, keď už o nich vieme všetko podstatné.

Kolieska vytesňovacieho stroja fungujú priam geniálne: „síce sa tu stali nejaké veci, ktoré sa udiať nemali, ALE...“ Za bodky si môžeme dosadiť ktorúkoľvek z alibistických premenných: „dialo sa to všade v Európe“, „bola vojna“, „boli sme len malým štátom pod tlakom Nemcov“, „nikto nevedel o tom, čo sa so Židmi v skutočnosti stane“, „naša vláda robila všetko, čo urobiť mohla, aby zabránila ešte väčšej katastrofe“, „prezident mal zviazané ruky“, „aspoň nikoho nepopravili za politickú činnosť“...

Pokrytectvo, šport náš národný. Prečo sme takí?

O čom sa v knihe dočítate?

Publikácia predstavuje vôbec jeden z prvých príspevkov do serióznej diskusie, snažiacej sa bez emócií a na základe precízneho výskumu doma i v zahraničí objasniť príčiny vzniku posvätnej aury Slovenského štátu a spomienkového optimizmu naň v povojnovej epoche, analyzovať ich podoby a premeny od roku 1945 do súčasnosti. Kniha nie je obyčajnou historickou bilanciou, ale do značnej miery histológiou našej prítomnosti. Dôraz pritom kladie na to, ako s témou Slovenského štátu manipulatívne pracovali jednotlivé politické a kultúrno-intelektuálne prúdy, ktoré o ére Jozefa Tisa generovali pozitívne stereotypy, nálady a historické povedomie, aké reakcie vyvolávali nimi vytvárané obrazy a ako vo vzájomnej synergii formovali stále pretrvávajúce prostomyseľné mýty. To všetko v piatich kapitolách: s bohatým množstvom zdrojov, fotografických príloh a vo svižnom čítavom jazyku autorského kolektívu.

Úvodná kapitola historikov Antona Hruboňa a Mareka Syrného Reflexia Slovenského štátu v pamäti slovenského politického exilu skúma korene a podoby dvoch rozdielnych pohľadov na Slovenský štát: na jednej strane pohľad ľudáckeho a na druhej strane občianskeho politického exilu, ktoré sa po roku 1945 utvárali v prostredí demokratického Západu. Autori sa neobmedzujú len na prístupy exilových politických organizácií k Slovenskému štátu, ale zachádzajú do širokých kultúrnych, literárnych a publicistických dimenzií, ktoré v prípade apologetiky naberali až bizarný okultistický charakter. 

Pád komunistického režimu v Československu po roku 1989 otvoril celospoločenský dialóg a v jeho rámci aj horúce témy minulosti. O raných, vášňami nabitých debatách v mladej postsocialistickej demokracii píše historik a politológ Norbert Kmeť v druhej kapitole Stret rôznych interpretácií Slovenského štátu a SNP od Nežnej revolúcie po prvé slobodné voľby (november 1989 - jún 1990). 

V tretej kapitole naňho priamo nadväzuje Anton Hruboň textom Slovenský štát v ideológii a programe nacionalistických politických strán na Slovensku od prvých slobodných volieb po samostatnosť (jún 1990 – december 1992) a kapitolou Mobilizačný potenciál Slovenského štátu v politickej komunikácii strán po roku 1993. 

Jadro publikácie uzatvára kapitola literárnej vedkyne a kritičky Tamary Janecovej s názvom Slovenský štát v povojnovej literatúre, ktorá poskytuje prierez reflexiou vojnového obdobia v beletristickej tvorbe. 

Úplný záver tvorí esej zostavovateľa knihy Memento Slovenského štátu,
kultúrne konflikty a nacionalizmus na Slovensku v tretej dekáde 21. storočia (Namiesto záveru).

Ako použijeme vašu podporu?

Váš príspevok nám pomôže pokryť celkové náklady na grafiku knihy, nevyhnutné technické práce na nej a tlač v peknom vizuále.

Kedy sa ku vám knižka dostane?

Výtlačky budeme podporovateľom zasielať priebežne v máji 2024. Podporou priamo cez Startlab získate istotu, že sa k nim dostanete ako úplne prví. V prípade záujmu vám knižku môže exkluzívne podpísať celý autorský kolektív alebo doplniť aj personalizované venovanie (požiadavku treba uviesť priamo do objednávkového formulára).

O autorskom tíme

doc. PhDr. Anton Hruboň, PhD. - historik, pôsobí ako docent na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde vyučuje modernú svetovú a slovenskú politickú históriu. Odborne i publikačne sa venuje dejinám Slovenska a strednej Európy v 20. storočí s užším zameraním na obdobie Slovenského štátu (1939-1945), európsky fašizmus, politický radikalizmus a nacionalizmus s presahmi do súčasnosti. 

doc. PhDr. Marek Syrný, PhD. - historik, pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde vyučuje svetové dejiny 20. storočia a vybrané problémy slovenských dejín v rovnakom období. Publikačne sa zaoberá politickou históriou Slovenska v 20. storočí s dôrazom na antifašistický odboj počas druhej svetovej vojny, obdobie tzv. ľudovej demokracie (1945-1948) a demokratický exil po roku 1948.

Mgr. Norbert Kmeť, CSc. - historik a politológ, pôsobí ako samostatný vedecký pracovník na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Zameriava sa na politické dejiny Slovenska v období komunistického režimu so špecializáciou na cirkevné, resp. náboženské aspekty vývoja a perzekúcie, ako aj na vybrané problémy domácej politiky po roku 1989. 

Mgr. Tamara Janecová, PhD. - literárna vedkyňa a kritička, pôsobí ako odborná asistentka na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Špecializuje sa na slovenskú literatúru v 20. storočí, okrem iného aj na výskum tvorby osobností spätých so Slovenským štátom (Ferdinand Čatloš, Milo Urban a i.).

Ďakujeme.