Ženy, ktoré zostali je dlhodobý, globálny multimediálny projekt o životoch žien, ktoré ovplyvňuje migrácia, hoci samy nemigrujú.

Prácu na projekte sme začali v Mexiku, kde sme nazbierali viac ako dvadsať príbehov žien, ktoré zostali v krajine, zatiaľ čo ich muži odišli za prácou do USA.

Lucía nevidela svojich synov viac ako dvadsať rokov, vnúčatá pozná len z fotografií, ktoré jej syn poslal ešte v roku 2009. Migrácia spôsobuje aj rozbitie blízkych vzťahov.

„Ak tento rok nepríde domov, povedala som mu, že sa vydám za ním," tvrdí Luz María. Ženy, ktoré zostali, sa cítia osamelé, môžu trpieť depresiami alebo im migrácia navodí ďalšie zdravotné problémy.

Na svadbe Alicie bolo aj cez dvesto ľudí, šaty mala svoje – mohla si ich dovoliť kúpiť, lebo jej manžel Tony pracoval v zahraničí. Mnohým rodinám sa v dôsledku migrácie zvýši životný štandard. Nie jedna žena však zostane bez muža i bez financií. Ako žijú?

Amáliin syn má v pláne pridať sa k otcovi, ktorý je v USA viac ako dvadsať rokov. Migrácia môže provokovať ďalšiu migráciu.

Raquel rozhoduje na verejných zhromaždeniach v komunite za manžela, niekedy sa nestihnú ani poradiť, ako hlasovať. Podobne ako ona, mnohé ženy vo svete nadobúdajú možnosť rozhodovať, lebo ich muži migrujú.

Zapojte sa do pokračovania projektu!

Chceme v projekte pokračovať a ďalej skúmať, prečo muži migrujú a ako žijú ženy, ktoré zostávajú v Senegale a Etiópii. Prečo?

Migrácia z Afriky do Európy je aktuálna téma a v najbližšom období aktuálna byť neprestane.

Ženy, ktoré na kontinente zostávajú, sa v debate o migrácii v našich médiách takmer nespomínajú. Sú pritom súčasťou migračného procesu a ovplyvňujú výchovu svojich detí – ďalších generácií; ďalší rozvoj svojich komunít a krajín; a potenciálne aj ďalšiu migráciu.

V dnešnom svete, kde médiá zverejňujú veľa článkov najmä preto, aby si získali lajky čitateľov, prinášame témy, ktoré sú zo spoločenského hľadiska dôležité. Čitateľom v strednej Európe priblížime detaily zo životov rodín migrantov. Poďte s nami do toho!

Do afrických krajín sa vydáme vo februári - apríli 2018. Vďaka vášmu príspevku sa príbehy žien, ktoré zostali v Senegale a Etiópii, premenia na:

• reportáže v médiách (Nota Bene, MONO, Lidé a země či Sedmá generace a iné),
• výstavy fotografií,
• prezentácie a diskusie po celom Slovensku (či Českej republike).

Pomalá žurnalistika

Ako pracujeme? Tak, ako si dnes veľa novinárov v redakciách nemôže dovoliť pracovať.

Žijeme so ženami, ktoré zostali vo svojich komunitách, ovplyvnené migráciou mužov z ich rodín. Chceme si získať ich dôveru a zachytiť momenty každodennosti, aj ich emócie.

Chodíme do oblastí a vyhľadávame ľudí, s ktorými sa novinár ťažko spojí cez internet. Pracujeme s miestnymi odborníkmi na migráciu i práva žien.

Pomalá žurnalistika nám dáva príležitosť zostať na miestach tak dlho, ako potrebujeme, aby sme porozumeli príbehom ľudí a kontextu prostredia.

Projektu sme sa rozhodli venovať najbližší rok (aj viac). Na to, aby sme mohli priniesť naozaj hlboké príbehy, potrebujeme čas. Ten si však naše médiá nemôžu dovoliť zaplatiť, preto ponúkame vám, aby ste sa podieľali na realizácii projektu.

Ako využijeme vaše príspevky?

Zo sumy, ktorú chceme vyzbierať, uhradíme naše letenky na africký kontinent a honoráre pre ľudí znalých miestnych pomerov. Vďaka nim sa dostaneme na miesta, kam bežní turisti a novinári nechodia. Takisto nám pomôžu s prekladom z kmeňových jazykov a umožnia nám tak dosiahnuť čo najlepšie výsledky.

Každodenné náklady spojené s pobytom v Senegale a Etiópii (ubytovanie, strava, doprava) pokrývame sami, z vlastných zdrojov.

Ak nás podporíte vyššou sumou, použijeme ostatné eurá na náklady na spolupracovníkov, prípadne na letenky do ďalších destinácií, v ktorých chceme v priebehu roka 2018 pracovať.

Chceme vytvoriť globálny projekt a priniesť príbehy žien z viacerých krajín na štyroch kontinentoch. Po Senegale a Etiópii poletíme do Ázie a zaklopeme aj na dvere slovenských a českých žien, ktoré zostali.

Prečo Senegal a Etiópia?

Osudy žien vyhľadávame v krajinách s rôznym kultúrnym, sociálnym, ekonomickým, náboženským i environmentálnym kontextom. Okrem toho sa zameriavame na krajiny, ktoré sú nemálo ovplyvnené migráciou.

Senegal je v prvej desiatke afrických krajín, z ktorých do Európy migruje najviac obyvateľov, pritom patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky na kontinente.

Etiópiu už niekoľko rokov sužujú suchá (a následné prívalové dažde). Chceme sa pozrieť na to, ako klimatická zmena ovplyvňuje situáciu žien, čo zostali, a sú závislé od poľnohospodárstva. Navyše, ak žijú v oblastiach, kde sa pestujú aj plodiny, ktoré sa vyvážajú do Európy.

Čo sme zatiaľ urobili v rámci projektu Ženy, ktoré zostali?

Komplexná reportáž vyšla v týždenníku Život a na portáli Aktuality.sk: Dva životy.

Reportáž z Oaxacy v Mexiku uverejnili v Nota Bene: Bez manželov a otcov žijú aj desať rokov.

Naše články vychádzajú v seriáli na portáli Multikulti.sk:

Ženy, ktoré zostali – iný pohľad na migráciu

Kenia: Všetko bude ako predtým, než odišiel

Mexický antropológ: Keď sa žená vzdelá, mení spoločnosť

Predstavenie projektu v relácii Slováci vo svete Rádia Expres.

Rozhovor o tom, čo sme zažili a zistili v Mexiku, pre portál Aktuality.sk: Nikde som nezažila taký silný mačizmus ako v Mexiku.

Rozprávanie o projekte vďaka Voices v rámci debaty Choices 7: O cestovaní s pokorou.

V španielčine o pomalej žurnalistike aj o Mexičankách v relácii Viajamos con (RTVS).

ĎAKUJEME ZA VÁŠ ZÁUJEM A PODPORU!

Nebojte sa šíriť informácie o našom projekte medzi svojich blízkych:)