Všetko sa začalo v lese..

Príbeh Tukana, ktorý túŽIL LETieť, si ma našiel ostatné leto uprostred lesa, vo chvíli, keď mi bolo v živote naozaj ťažko. Bol som v lese sám, netušiac, koľko je hodín, či aký je vlastne deň. Po niekoľkých dňoch samoty, keď v hlave stíchli všetky slová a svetlá civilizácie vybledli, v úplnom bezčasí, ktoré nastalo, zažmurkal na mňa malý tukan s obrovským zobákom. Urobil som mu miesto pri ohni a on si bez slova sadol vedľa mňa. Tak sme spolu pár dní v tom lese sedeli a mlčali. Jedného dňa sa postavil. „Budem musieť ísť. Ale veľmi by som chcel vedieť lietať.“ Prikývol som. Sotva zmizol v lese, začal som v hlave písať jeho príbeh. A keď som sa neskôr z lesa vrátil domov a šiel za mamou do Južných Čiech, príbeh sa nástojčivo dožadoval pokračovania. Písal som teda ďalej. Boli sme asi v desiatej kapitole a mne napadlo, že o skutočnom živote tukanov vlastne nič neviem, a keďže si deti i tukany zaslúžia pravdu, začal som študovať z dostupných zdrojov, ako vyzerá život tukanov. Okrem množstva zaujímavých faktov som objavil aj jeden skutočný krásno- smutný príbeh, ktorý k tomu môjmu sadol ako uliaty... 

A čo bolo potom?

Príbeh, ktorý ma dostal..

Keď som mal napísaný celý príbeh, prečítal som si ho. Ten moment, keď som dočítal posledné slová, si pamätám dodnes. Ostal som ticho sedieť a uvažoval, kde sa vzala toľká krása. Ozval som sa Barborke Repkovej, ilustrátorke mojej predošlej knižky V jablku, či by nechcela ilustrovať aj Tukana. Prečítala si knihu a príbeh ju zasiahol rovnako, ako mňa. Hneď sa pustila do kreslenia a jej kresby aj tentokrát súzneli s textom do poslednej bodky. Vdýchla život každému jednému tukanovi, každému dala pocítiť jeho jedinečnosť..

Pre istotu

Čo ak som zaujatý a Barborka tiež?

Napadlo mi, že ja som autor, tak možno čítam príbeh nekriticky a Barborka zas, ktorej sa veľmi páčilo Jablko, nedokáže byť objektívna. Dal som preto prečítať ďalším malým i veľkým. Dve z recenzií, ktoré mi prišli:

"Kniha, ktorú prečítate jedným dychom. Príbeh o sile priateľstva, kráse rozmanitosti a daroch, ktoré v sebe každý musí objaviť sám. Tiež o pokore, láske a ľudskej múdrosti. Dej odohrávajúci sa v príťažlivom svete zvierat ponúka paralelu s ľudským svetom, zahreje pri srdci a vracia nás k pravým hodnotám. Určite stojí za prečítanie."

(Jana Bavoľárová, trochu elfka a trochu riaditeľka školičky v Budimíre, situovaného južne od Všehomíra)

"Príbeh nesie silné posolstvo o ceste, ktorou musíme prejsť, aby sme zistili, kým sme a prečo sme tu. Je tam smútok aj radosť, priateľstvo a, samozrejme, aj láska. Cítiť z neho pokoru a zároveň obdiv k životu."

(Martin Petrík, verný kamarát do dažďa i do slnkom zaliatej krajiny, ktorý ma učí pokoju
a rozvahe)

Čo teraz a čo potom?

Kniha je napísaná, finišujeme s ilustráciami a poslednými grafickými úpravami. V priebehu februára by sme mali spolu s vydavateľstvom Perfekt dotiahnuť všetko potrebné a v marci chceme Tukana, ktorý túŽIL LETieť, poslať do sveta. Rozumejte, vydať knižku. Verím, že to bude kniha, ktorá osloví malých, stredných aj veľkých. Ešte k tým recenziám. Jedna z recenzií, ktorá prišla, hovorila o tom, že až budete hľadať slovenskú verziu Malého princa, toto je ona.

Po skúsenostiach s knižkou V jablku, kde sa nie len knižky, ale aj besedy stretli s obrovským úspechom a decká šaleli ako šalené, rozhodne nenechám Tukana, aby sa ulieval v regáloch kníhkupectiev. Hneď, ako sa vyliahne, začnem s ním brázdiť slovenské vody, aby čo najviac detí vďaka jeho múdrosti, odvahe, pokore a láske objavilo svoju výnimočnosť a naučilo sa lietať....

Vzhľadom na to, že ide o jeden z najkrajších detských príbehov, aké som v živote čítal, rozhodol som sa, že od marca 2023 začnem pracovať na tom, aby sa z knihy stal scenár a zo scenáru 3D kino-rozprávka. Ja viem, šanca, že sa mi to poDARí a môj tukan sa dostane do kín, je minimálna, ale ak by som to neskúsil, bola by to isto jedna z vecí, ktorú budem ľutovať, až ma raz Všehomír zavolá, aby som sa s ním stretol všade.

Na čo využijem vašu podporu?

Všetky finančné prostriedky využijeme na tlač, grafiku, ilustrácie, skrátka na vydanie tejto neuveriteľnej knižky. Ak by sa vyzbieralo viac, než je cieľová suma, vydáme viac knižiek. Tí, ktorí si pamätáte knižku V jablku, viete, že sme po 3 mesiacoch museli robiť dotlač, lebo sa knižka vypredala. A teda, akokoľvek bolo jablko perfišné a písal som ho 5 rokov, z môjho pohľadu je Tukan, omnoho silnejší, hlbší, veselší a zároveň smutnejší príbeh. Preto každé euro navyše použijeme na zvýšenie nákladu prvého vydania.