Ako písať o divadle?

Ako písať o divadle je populárno-náučná príručka, ktorú zaručene ocenia začínajúci kritici a kritičky, kultúrni publicisti a publicistky aj blogeri a blogerky. Nemusíš sa báť žiadnej nudnej a ťažkopádnej učebnice. Dlhoročný divadelný kritik a nezávislý novinár krok za krokom popisuje celý proces vzniku recenzie, posmeľuje začínajúce autorky a autorov, vyťahuje pikošky z praxe a sprevádza čitateľa rôznymi prístupmi recenzovania divadla. S vtipom a nadhľadom uvažuje o predsudkoch kritika aj predsudkoch o kritike, o tom, ako popísať jednotlivé aspekty inscenácie v analytickom texte, ale aj o tom, ako o divadle tweetovať, hviezdičkovať, ako písať pozitívne, negatívne aj vlažné recenzie. Ponúka možnosť uvažovať o vlastnom chápaní divadla, možnosť meniť perspektívy a testovať vžité predstavy a prístupy.

Mark Fisher píše o divadle od konca osemdesiatych rokov pre periodiká po celom svete, roky napríklad pre The Guardian, je porotcom a spoluorganizátorom Cien kritikov pre divadlo v Škótsku a porotcom Britských divadelných cien. Svoju profesiu si však neidealizuje, kritikom-čitateľom svojej knihy odkazuje: „Ak chcete, aby vás ľudia iba mali radi, pravdepodobne ste si vybrali zlý job.“ Ani pri čítaní jeho knihy sa preto nemusíš báť teoretizovania a zbytočných definícií. Fisher sa v 20 kapitolách pútavého písania o písaní týmto veciam vyhýba. Na fungovanie divadla a písania o ňom pozerá veľmi prakticky a cez sériu cvičení, ktoré sprevádzajú jednotlivé kapitoly, dáva čitateľovi priestor experimentálne si overiť jeho slová.

Prečo práve táto kniha?

Fisherova kniha osloví začiatočníčky a začiatočníkov, no do svojich úvah vtiahne aj tých ostrieľanejších z divadelného fanklubu a divadelných profesionálov a profesionálky. A presne tým nás – MLOKi – oslovila. Divadlo pre nás totiž nie je príležitostnou kratochvíľou, ale stredobodom záujmu. Rovnako intenzívne ako dobré divadlo vyhľadávame aj mladé kritické talenty. Preto vieme, že táto príručka by v tvojej knižnici jednoznačne nemala chýbať, ak skúšaš prvé kritické kroky. No ani vtedy, ak sa radíš medzi pokročilých a môžeš tak sledovať podobnosti a odlišnosti tunajšej a britskej divadelnej praxe, ktoré vyplývajú z odlišných kontextov, napríklad iného fungovania divadelnej prevádzky.

Ako knihu vydávame?

Knihu vydávame s podporou Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu. Tvoju podporu využijeme na dofinancovanie nákladov spojených s finalizáciou prekladu a predovšetkým s tlačou knihy.

Výsledkom nášho projektu bude 300 kusov príručiek Ako písať o divadle v slovenskom preklade divadelnej kritičky Martiny Mašlárovej a neodolateľnom dizajne Martina Mistríka. Knihu ti doručíme v priebehu marca až apríla 2021.

Kto sú vlastne MLOKi?

Kultúrny spolok MLOKi je zoskupenie divadelných kritičiek a kritikov – tvoria ho Zuzana Andrejco Ferusová, Katarína K. Cvečková, Lenka Dzadíková, Miloslav Juráni, Lucia Lejková, Martina Mašlárová, Jakub Molnár, Matej Moško, Diana Pavlačková, Zuzana Poliščák Šnircová, Lucia Šmatláková a manažér Martin Bujna. Vydávame internetový časopis mloki.sk zameraný na súčasné divadlo a tanec, vedieme workshopy písania pre začínajúcich kritikov, vyhľadávame a spolupracujeme s autorkami a autormi najmladších generácií a absolventmi umenovedných odborov. Sledujeme divadlá, tanečné zoskupenia, neuniknú nám domáce festivaly a (keď to situácia dovolí) za divadlom cestujeme aj na kraj sveta.

Okrem webu nášho časopisu mloki.sk nás môžeš sledovať na FB facebook.com/mloki.sk aj Instagrame instagram.com/mloki.sk/. Kniha Ako písať o divadle bude naša vydavateľská prvotina. Nezmeškaj možnosť byť súčasťou tohto historického momentu!

... predpokladá sa, že kritika je akoby niečo menej, vyžaduje si menej zručností a je krajnou možnosťou. Kritici však túto prácu nerobia zo zúfalstva ani preto, aby sa pomstili priemyslu, v ktorom sa neuchytili, ale preto, že chcú.

Všetkým prispievateľom a prispievateľkám za podporu vopred ďakujú MLOKi aj budúcnosť slovenskej divadelnej kritiky. 

ĎAKUJEME!

Fotky kritičiek a kritikov Martiny Mašlárovej, Karola Mišovica, Kataríny K. Cvečkovej, Mila Jurániho: Dorota Holubová. Fotka kritičky Lenky Dzadíkovej: Ján Perďoch. Farebné zábery redakcie: život sám.