Ďakujeme všetkým podporovateľom za každú zaslanú sumu i podporné slová! 

Prajeme vám krásne sviatky s dobrou hudbou!

Spoločnosť Mariána Vargu



Jozef Lupták - Je dôležité, že to robíme!

Jozef Lupták je človek nesmierne aktívny –  violončelista, organizátor festivalu Konvergencie (áno, aj v roku pandémie ich stihol dokonca dva), vlastných koncertov a množstva ďalších veľkých i drobných aktivít, ktoré robí nielen vo svojom občianskom združení, ale aj pre Spoločnosť Mariána Vargu. Pretože Marián bol jeho skvelým priateľom, ktorého si veľmi vážil a túži, aby jeho hudba žila ďalej. A ako je jeho dobrým zvykom, chce, aby to dielo, ktoré vyjde, bolo čo najlepšie a trvácne - kvôli Mariánovi, ale aj všetkým tým, ktorým sa dostane do rúk a prinesie radosť.

Aký bol tvoj vzťah s Mariánom?

Mariána som spoznal cez jeho hudbu. Ako dieťa som dokola počúval Zelenú poštu, Continuo, Divergencie, Mikrokozmos, Collegium Musicum live a ďalšie a ďalšie nahrávky. Mariánova hudba tvorila veľkú časť môjho hudobného sveta. Ani vo sne mi nenapadlo, že raz sa osobne stretneme, budeme spolu hrávať, dokonca Marián mi napíše skladby pre violončelo, spriatelíme sa a dokonca pomenujem vlastný festival inšpirovaný názvom jeho platne. Marián bol neuchopiteľný človek. Jeho osobnosť bola slobodná. Hovoril a aj žil to, čo si naozaj myslel – pravdivo. Nebolo to vždy úplne jednoduché pre toho, kto sa s ním rozprával, ani pre neho samotného. 

Ale bolo to oslobodzujúce. Miloval hudbu a bola to taká súčasť jeho života, ako pre niekoho každodenná šálka kávy. Rád som sa s ním rozprával o čomkoľvek. Okrem toho mal zmysel pre humor a to bolo veľmi fajn. V týchto skladbičkách je taký zárodok všetkého, čo neskôr skomponoval. Tie skladby sú ako také malé semienka, ktoré neskôr vyrástli do krásnych rastlín, niektoré do nečakaných rozmerov a niektoré úplne inak, ako by ľudia očakávali.

Keď sa nájdu rukopisy nôt, je to ešte len začiatok príbehu. Tie Mariánove prepísal Marek Spusta, čo sa však s nimi deje ďalej?

My sme urobili dvojité korektúry –  jednu s pôvodnými notami a druhú tak, že môj priateľ, akordeonista Boris Lenko ich najskôr skontroloval s rukopismi, potom zahral na klavíri a miesta, kde sa mu niečo nezdalo, sme zrevidovali alebo nechali tak, ako to Marián napísal. Keď sa tieto korektúry zapracovali do prepisu, noty si vzal Ivan Šiller, klavirista, ktorý ich bude aj nahrávať a prešli sme dodatočné značky pre klaviristov –  napríklad či majú alebo nemajú hrať s pedálom alebo bez,  alebo či tú pasáž zopakujeme alebo nie (keďže to tak Marián hrával) alebo to necháme ako to zapísal v notách. Keďže nám chýbali dve strany zo Sonatíny, táto práca bola ešte o niečo náročnejšia, pretože celú jednu stranu musel dokomponovať Mariánov synovec Jakub Kudláč. Jakub je skladateľ a klavirista a výborne poznal Mariánove skladby aj jeho myslenie, preto sme požiadali o pomoc práve jeho. A myslím, že to spravil výborne. A na záver nás samozrejme čaká ešte posledná korektúra – po mnohých skúškach, po nahrávke a pred tlačou. 

Si s notami už teraz spokojný?

Áno, som veľmi rád, že sú skladby hotové, prepísané a ideme ich nahrať. Teraz spolu s Ivanom Šillerom hľadáme ten najlepší spôsob interpretácie – teda hlavne on, ale ja som si ho párkrát prišiel vypočuť a urobil som mu takú malú prehrávku J Určite by to zvládol aj sám, pretože je skúsený klavirista a interpret, ale myslím si, že pri tomto naštudovaní je prínosom, keď je viac názorov a hľadá sa najideálnejší spôsob interpretácie. Už teraz sa teším sa na nahrávku, ktorú robíme práve zajtra (25.11.2020).

Čím to je, že je táto Mariánova tvorba stále aktuálna?

Keď teraz každý deň počúvam Ivana ako hrá skladby staré 60 rokov, pochopil som nanovo, prečo bol Ján Cikker Mariánom nadšený a nechcel ho učiť, chcel sa s ním priateliť. Považoval ho za nesmierne talentovaného. Môže to byť aj tým, že Marián nekomponoval tak, ako mu diktovalo okolie, nejaký objednávateľ alebo vkus širokej skupiny populácie. Komponoval tak, ako to bolo v ňom, pravdivo a autenticky. Tak ako to vedel a cítil. A o tom, že to vedel, svedčia aj tieto skladby. Už v mladom veku ho ovplyvnili takí skvelí skladatelia, ako jeho učiteľ Ján Cikker alebo Andrej Očenáš či Roman Berger. Nesmierne ho priťahovala a ovplyvnila hudba Bartóka, Šostakoviča, ale aj Haydna či Bacha. Počuť to aj v jeho raných skladbách. Mnohé ich skladby ho zase neskôr inšpirovali k jeho art rockovým projektom a kompozíciám. 

Vieš podľa týchto nôt hrať aj ty na violončele alebo musíš improvizovať?

Na violončele určite áno, ale len po jednom hlase. A na klavíri veľmi pomaly a chvíľu mi trvá, kým si to nacvičím, pretože na tomto nástroji neviem “listovať” (simultánne hrať z nôt). Ale viem si vziať tému z niektorej jeho skladby a improvizovať, asi trochu lepšie na violončele, ale zvládnem to s určitými limitmi aj na klavíri. Myslím, že to by sa Mariánovi páčilo.

Takže čo ešte dodať na záver seriálu vzniku nôt a nahrávky „O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu“?

Ponúkame vám objavený poklad, z ktorého môžete postupne vyskladať mozaiku vzácnych hudobných maličkostí. Nechajte sa nimi inšpirovať, nacvičte ich, zahrajte pre seba alebo pre iných na koncerte, ale najmä – skúste si požičať niektorú Mariánovu tému a zaimprovizujte si tak, ako vám to duša, srdce a prsty dovolia. Pustite si svoju hudobnú predstavivosť na prechádzku. Ako to viete len vy a nikto iný. Tak to skúšal a celý život tvoril Marián Varga a myslíme si, že by sa z toho veľmi tešil.

Sme radi, že ste súčasťou tohto príbehu aj vy!

Za vašu podporu vám zo srdca ďakujeme!

Han Illu - ako som noty ilustrovala

Keď sme si vymysleli, že ideme dielo vydať, bolo jasné, že to nebudú len čierne noty na bielom papieri, a že budú “pekné” a “ilustrované”. Nájsť to pravé, nikdy nie je ľahké, no my sme znova mali šťastie. Naše prvé stretnutie prebehlo - ako inak - v kaviarni kníhkupectva Artforum (v čase, keď sa do kaviarní ešte dalo chodiť). Je to akési symptomatické - sem chodieval Marián, tu sme pokrstili jeho súborné dielo práve pred rokom, tu viseli na stenách jej ilustrácie - takto do tím nastúpila HAN ILLU. 

Prekvapilo ťa, keď sme ti zavolali?

Hlavne ma to nesmierne potešilo a nadchlo. Vymyslieť vizuál pre dielo hudobnej legendy, akou je Marián Varga, je veľká česť a zároveň aj zodpovednosť. Veľmi si túto spoluprácu vážim.

Mala si hneď jasnú predstavu alebo nápad sa rodil postupne? Ktorá ilustrácia bola prvá?

Prvá ilustrácia je vždy kľúčová, lebo určí vizuálny štýl aj všetkým nasledujúcim, preto sa rodila obozretne a postupne. Bol to malý Marián hrajúci na klavír, hlavný motív kampane. Môj dobrý kamarát - spevák a klavirista Benedikt Bachhuber mi pomáhal tak, že mi u seba doma v Innsbrucku zopár pripravovaných skladieb nanečisto prehral, poslal cez Whatsapp a ja som si ich potom dookola púšťala a snažila sa im priradiť v hlave pocity a obrazy. Ja totiž notám vôbec nerozumiem a ilustrovať niečo, čo som nepočula, by mi prišlo barbarské. Vargova hudba je zložitá, plná detailov a motívov. Na mojej prvej verzii vyzeral ako slušný chlapec cvičiaci na klavír a to sa mi nepáčilo, tak som sa rozhodla pre zjednodušenie farebnosti aj tvarov - chcela som veci nedopovedané. Diriguje kvapky dažďa, ktoré pri dopade do zošita zanechajú po sebe noty, vtáky spievajú na jeho pokyn, chcela som, aby sa miešala realita s jeho výtvormi, aby realita bola jeho výtvor.

Ilustrovala si niekedy noty?

Nie, nikdy som doteraz nepracovala na ničom podobnom. Noty sa zapisujú pomocou špeciálneho programu a fontu, s ktorým si môj grafický program nevedel dať vôbec rady (vyzeral, že radšej exploduje), preto mi s touto časťou pomáhala šikovná a skúsená grafická dizajnérka Zuzana Číčelová, za čo jej veľmi ďakujem!

Počúvaš pri ilustrovaní hudbu?

Určite! Ilustrujem hlavne po večeroch po práci, tak si hudbou dobíjam energiu. Keď sú motívy ilustrácií ešte vo vývine a potrebujem nad nimi rozmýšľať, musí byť ako "podmaz" hudba v jazyku, ktorému nerozumiem, inak ma to rozptyľuje. Keď už za počítačom príliš tancujem, tak ju vymieňam za audio knihu, seriál alebo podcast - tomu som teraz dosť prepadla.

Sledujte ďalej tento príbeh a dajte o ňom vedieť aj svojim známym. 

Za vašu podporu vám zo srdca ďakujeme!

Ivan Šiller - ako som noty hral

Keď už sme vedeli, kto noty prepíše, potrebovali sme aj niekoho, kto ich nahrá a bude tak hudobný odkaz Mariána posúvať ďalej aj v rámci vzdelávania. Preto sme oslovili vynikajúceho klaviristu, priateľa a aj skúseného pedagóga IVANA ŠILLERA a tu je jeho príbeh.

Ako dlho klavirista ako ty cvičí 20 skladieb Mariána Vargu?

Približne dva mesiace. Výber skladiebsom uviedol premiérovo na festivale Konvergencie. Vtedy som ich cvičil mesiac, skoro každý deň, približne 1,5 hodiny. Teraz na nich pracujem už ďalší mesiac ale trošku intenzívnejšie.

Hral si tieto skladby už aj na koncerte - aký to bol pocit?

Na Konvergenciách sa mi hralo výborne. Dramaturgia celého koncertu bola zostavená zaujímavo, okrem sólových skladieb pre klavír zazneli známe Mariánove piesne v komornej úprave pre hlas, trúbku, violončelo a klavír v úprave Vlada Šarišského. Vladova úprava ma veľmizaujala a najviac intímna interpretácia speváčky Sisy Fehér,ktorá dala vyniknúť kráse textov Vargových piesní.

Robíš veľa s deťmi a s pedagógmi na ZUŠ. Prečo je dobré, aby sa k nim tieto noty dostali?

Cyklus 17 skladieb je zaujímavý tým, že obsahuje skladby rôznej náročnosti a rozsahu. Od jednoriadkových skladieb (Lento, Allegretto) trvajúcich niekoľko sekúnd až po koncertantné skladby (Malá Suita, Sonatína), ktoré sú určené pre vyspelejších klaviristov. Marián mal veľmi rád hudbu Stravinského, Bartóka, Haydna – všetky jeho "lásky" nájdeme aj v jeho klavírnej tvorbe. Zároveň v jeho klavírnych skladbách nájdeme aj motívy, ktoré používa vo svojich známejších piesňach. Celý cyklus je výbornou vstupnou bránou do originálneho umeleckého sveta Mariána Vargu, ktorého čím skôr začnú deti a pedagógovia spoznávať, tým lepšie.

Je niektorá skladba tvoja obľúbená?

Mám problém. Celý cyklus sa mi páči stále viac a viac a teším sa, že ho budem hrávať celý na koncertoch. Patrím medzi tých klaviristov, ktorý skôr spoznali Haydnov klavírny koncert v Mariánovej úprave ako v samotnom Haydnovom origináli. Tretiačasť Vargovej Sonatíny je ďalším krásnym spracovaním Haydna. Ak by som si mal predsa len vybrať, tak určite Malá Suita a Sonatína.

Tešíš sa na nahrávanie?

Čím som starší, tým mám radšej nahrávanie. Je to sústredená, nerušená práca a na výbornom nástroji. My klaviristi to máme veľmi ťažké, lebo na koncertoch musíme hrať na nástrojoch, ktoré častokrát nespĺňajú ani základné štandardy (naladenie, intonácia kladiviek, správna rezonancia strún a pod.). Nahrávame už o týždeň v My Piano na najlepšom Fazioli, ktorý majú momentálne k dispozícii. Verím, že zvuk sa bude páčiť aj tým najmenším klaviristom.

Sledujte ďalej tento príbeh a dajte o ňom vedieť aj svojim známym. 

Za vašu podporu vám zo srdca ďakujeme!

Marek Spusta – Ako som noty lúštil

Keď držíte v rukách rukopisy nôt, je to vzácny a veľmi osobný pocit. Najradšej by sme ho sprostredkovali každému, no to samozrejme nie je možné. Rukopisy nôt sa musia prepísať, digitalizovať, upraviť. V tomto kroku bola voľba jasná – MAREK SPUSTA.

Oslovili sme ťa ako dlhoročného Mariánovho spolupracovníka, ktorý pripravoval aranžmány Mariánových piesní pre Moyzesovo kvarteto a zároveň si už mal aj skúsenosť s digitalizáciou Mariánových rukopisov, v ktorých sa v poslednom období života vrátil ku komponovanej, predovšetkým komornej tvorbe. Ako dlho si poznal Mariána a na akých veciach ste konkrétne spolupracovali?

Mariána som spoznal asi v roku 2002, keď som študoval kompozíciu u V. Godára. Zoznámili ma s ním členovia Moyzesovho kvarteta, ktorí prišli s myšlienkou obnoviť spoluprácu s Mariánom, ktorá sa začala pri nahrávaní albumu Divergencie. Spočiatku sa zdalo, že spolupráca bude iba jednorazová, ale po uvedení Vianočnej suity v Slovenskej filharmónii v decembri 2003, ktorú som aranžoval, sa táto spolupráca rozvinula a trvala v podstate až do Mariánovej smrti. Práve po uvedení tejto suity sme si povedali, že spolupráca Mariána a Moyzesovho kvarteta by si zaslúžila celý album. Vďaka tomuto albumu boli naše stretnutia častejšie a mal som možnosť Mariána spoznať nielen ako hudobného génia, vynikajúceho skladateľa a klaviristu, ale aj ako človeka. V čase po uvedení CD Marián Varga a Moyzesovo kvarteto som sa stal aj akýmsi "archivárom a správcom" jeho skladieb. Mojimi rukami prešla väčšina kompozícii od roku od roku 2009. Prepisoval som jeho rukopisy a staral som sa aj o distribúciu jeho skladieb jednotlivým interpretom. Ďalšou väčšou spoluprácou s Mariánom bolo CD Marián Varga + Noneto, kde som mal opäť voľnú ruku pri výbere skladieb.

Čím ťa ovplyvnil?

Marián bol mimoriadne rozhľadený človek. Stretával som sa s ním nielen pracovne, a pretože býval kúsok odo mňa, nebol problém k nemu skočiť na "kus reči". Marián bol mimoriadne sčítaný, takže nebol problém nájsť tému na rozhovor.. Veľa sme sa bavili hlavne o hudbe. Čo kto počúva, zaujímal sa o moju tvorbu, zoznámil ma s mnohými pre mňa neznámymi skladateľmi a skladbami. Pri týchto návštevách som sa samozrejme zoznámil aj s Mariánovým "anjelom strážnym" – manželkou Jankou.

Bolo ťažké čítať jeho detský rukopis? Ako dlho ti trvalo prepísať noty?

Čítať Mariánove rukopisy z detských čias nebol vôbec problém. Písmo bolo väčšinou veľmi čitateľné, a aj som už bol dosť vycvičený z predchádzajúcich rukopisov, takže pre mňa to predstavovalo takú milú, príjemnú prácu, v ktorej som spoznával aj Mariánovu detskú dušu. Vedel som od Mariána, že nejaké detské skladby existujú, ale nevedel mi povedať, kde by mohli byť. Vraj veľa nôt stratil. Preto som bol prekvapený, že sa mi ozval Jožko Lupták s tým, či by som neprepísal Mariánove detské skladby. Samotná práca netrvala veľmi dlho, pretože to boli nenáročné skladby na prepis, a žiaľ, nebolo ich tak veľa. Veľká škoda, že sa veľa detských skladieb stratilo. Určite by to vyplnilo medzeru v sledovaní jeho hudobného vývoja a rozvoja hudobnej reči.

Aj si si skladby zahral? Máš nejakú obľúbenú?

Pred samotným prepisom som sa snažil zahrať si a prelúskať každú jednu skladbu, aby som mal o nej určitú predstavu. Veľmi sa mi páčil najmä Banálny valčík a Sonatína so svojou 3. časťou, ktorú mnohí určite poznajú aj ako samostatnú skladbu s názvom Domáca úloha, ktorá je aj na obidvoch CD, ktoré som aranžoval.

Sledujte ďalej tento príbeh a dajte o ňom vedieť aj svojim známym. 

Za vašu podporu vám zo srdca ďakujeme!

Nahliadnite s nami do zákulisia - čo všetko sa musí stať, keď nájdete rukopis nôt a rozhodnete sa ho vydať knižne?

Prinášame vám príbeh o tom, ako sa našiel poklad v podobe klavírnych miniatúr, ktoré skomponoval mladý Marián ešte ako žiak ĽŠU pre svoju spolužiačku Danku Belicovú. Tie sa našli po 60 rokoch a a spolu s ďalšími Mariánovými detskými skladbami ich vydáme vo forme bohato ilustrovaného zošita s príbehmi i s audionahrávkou skladieb. Postupne vám predstavíme ľudí, ktorí stoja za týmto projektom a vďaka nim tento poklad už čoskoro uzrie svetlo sveta.

Prvou je JANKA VARGOVÁ. Aj keď už Marián s nami nie je, aj vďaka nej a jej neutíchajúcej snahe a nadšeniu tu pretrváva jeho odkaz. Nech sa páči, začítajte sa.

Ako sa našli detské noty? Tušila si, že niekde existujú?

Mám pocit, že v živote sa niekedy dejú veci akoby samy od seba, jednoducho dozrie čas a stane sa niečo mimoriadne. A to je práve tento prípad. Zazvonil telefón a v ňom sa ozval sympatický hlas pani Danky Belicovej-Chovanovej, ktorá mi ponúkla Mariánov rukopis z detských čias. Od Mariána som vedela, že pre ňu ako svoju spolužiačku kedysi dávno niečo skomponoval, ale netušila som, že by to mohlo ešte fyzicky existovať.

Čo ti ako prvé prebehlo hlavou?

Že to je skvelá správa! Všetko, čo sa priamo i nepriamo týka Mariána, má pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu.

Vedela si hneď, že je to niečo, čo bude treba vydať alebo si mala nejaké obavy?

Danka Belicová ma v podstate oslovila práve s týmto úmyslom – že to treba vydať. Jej žiadosť bola nekompromisná, nebol dôvod na obavy. Ona mala dokonca predstavu, že by sme to mali vydať nie ako skladby pre deti, ale pre dospelých, pretože si myslí, že ide o virtuózne kúsky, ktorými by nemuseli pohrdnúť ani profesionáli.

Ako teda došlo k idei vydať to ako klavírnu literatúru pre deti?

Mne okamžite napadlo, že by stálo za to pripojiť k tomu ďalšiu novoobjavenú Mariánovu detskú kompozíciu Malá suita, ktorú mi krátko predtým priniesla Mariánova sesternica – to bol celkom slušný základ pre publikovanie. S istotou som vedela, že sa treba pozrieť aj do detských notových písaniek, pretože raz mi z jednej z nich Marián hral niečo fakt ohromujúce. Dúfam, že je to medzi tými skladbami, s ktorými teraz pracujeme. Iste ste pochopili, že ja noty nečítam. Ostalo poprezerať ešte zopár Mariánových rukopisov (našla som ich pri príprave CD boxu), o ktorých možno ani on sám nevedel, že ešte existujú, pretože gro svojich raných kompozícií zabudol niekedy začiatkom 70. rokov v jednej pražskej telefónnej búdke , keď tam nahrával nejakú scénickú hudbu. Rád si z nich totiž „požičiaval“ svoje staré nápady. Keď sa teda človek na to pozrie touto optikou, ide skutočne o cennosti nielen v zmysle ich fyzickej existencie, ale aj v zmysle obsahu. Keď mi totiž niektoré skladby náš synovec Jakub prehrával na klavíri, rýchlo som zistila, že mnohé sekvencie veľmi dobre poznám, pretože ich Marián hrával na svojich sólových koncertoch. Určite by to nerobil, keby ich nepovažoval za hodnotné.

Tušíš, ako to bude celé vyzerať?

Čím viac sa blížime do finále, tým mám lepšiu predstavu o tom celom a tým viac sa na to teším. Keď sme si vybrali Hanku ako ilustrátorku, hneď som si nahodila pár jej obrázkov z internetu a spolu s textami urobila taký prvý nástrel celej knižky (okrem toho najdôležitejšieho, samozrejme, teda nôt, ktoré ešte neboli prepísané). Odvtedy mám jeho šiestu pracovnú verziu, ale už s konkrétnymi Hankinými ilustráciami, ktoré mi prirástli k srdcu. Som presvedčená, že spolu s tými príbehmi, ktoré to veľmi, veľmi poľudšťujú a spoluvytvárajú taký viacrozmerný plastický obraz mladého skladateľa Mariána, ktorý napriek tomu, že hudbu miloval najviac na svete, mal v sebe aj rôzne protichodné pnutia, to bude príťažlivé.

Po čom túžiš?

Aby k tej knižke učitelia hudby neboli ľahostajní a neodignorovali ju, pretože na nich záleží, či sa dostane k svojim adresátom, teda k deťom. Som presvedčená, že im sa to páčiť bude. Tiež túžim po tom, aby to bola pre ne vstupná brána do sveta krásnej Mariánovej hudby, ktorú stojí za to spoznať.

Sledujte ďalej tento príbeh a dajte o ňom vedieť aj svojim známym.

Za vašu podporu vám zo srdca ďakujeme!

Milí Lucia, Eva, Martin, Martin, Ľubomír, Veronika, Zuzana, Michaela, Lucia, Ivan, Veronika, Peter, Jana, Ján, Pavol, Jaroslav, Renata, Vladimír, Natália, Martin, Eva, Zuzana, Ema, Pavel, Michaela, Zuzana, Miloš, Boris, Daša, Lea, Petr, Peter, Ján, Peter, Adela, Filip, Martin, Petr, Marek, Katarína, Alexander, Jana, Leoš, Michal, Miroslav a všetci ďalší podporovatelia našej kampane,

z celého srdca vám ďakujeme za doterajšiu podporu, nesmierne si ju vážime. 50% za tri dni je pre nás potvrdením toho, že sme sa pustili do dobrého diela a chceme ho spraviť čo najlepšie!

Pridávame preto aj ďalšie odmeny, ktoré len tak ľahko nezoženiete a ktoré vám vieme doručiť už pred Vianocami: